Osobnosti

Achille Varzi (1904-1948)

Pán z Galliate

Studený, presný, rýchly. Veľký protivník Nuvolariho, líši sa od mantovana nadaním a štýlom riadenia. V roku ’29 vyhráva taliansky titul s modelom P2, prehráva na Mille Miglia a revanšuje sa na Targa Florio. Prechádza k Maserati, potom k Bugatti, aby sa nakoniec vrátil k “červeným” v roku 1934. Vyhráva Mille Miglia, v Tripolise, na Targa Florio, na Veľkej cene Peru, v Nizze. V roku ‘46 je pripravený vyjsť na dráhu, aby víťazil, čaká ho ešte toľko momentov slávy. Umiera v roku 1948 pri skúšobnej jazde na okruhu v Berne.

Tazio Nuvolari (1892-1953)

Lietajúci mantovan

Najväčší pilot minulosti, súčasnosti a budúcnosti» (Ferdinand Porsche)

Malý a vyziabnutý, so zdanlivo krehkou telesnou konštrukciou (Ferrari o ňom povedal «...Neprikladal som zvláštny význam tomu „drobcovi“, ale behom preteku som postrehol, že je to jediný konkurent, ktorý je schopný ohroziť moju jazdu...») Tazio Nuvolari spojuje odvahu, šikovnosť a čuch na víťazstvá, to všetko z neho robí jedinečnú osobnosť. Jeho postup, jeho spôsob jazdy, agresívny a prekvapujúci, jeho rivalita s Varzim vstúpi do legiend a bude spôsobovať silný tlkot srdca u športovcov. Prichádza do Alfy v roku 1930, vyhráva veľkolepo na Mille Miglia, potom na Targa Florio, Veľkej cene v Monze s Camparim, je špičkovým pilotom stajne. Asi najšťastnejším rokom je pre Tazia rok 1932. «Lietajúci mantovan» je protagonistom triumfálnej sezóny so 7 absolútnymi víťazstvami, 5 vo svojej triede. Je absolútnym talianskym majstrom a prvý na Medzinárodných automobilových majstrovstvách. Popularita Tazia je prekypujúca. Gabriele D’Annunzio mu daruje malú zlatú korytnačku («najrýchlejšiemu mužovi najpomalšie zviera»), ktorú si Tazio pripne na žlté pretekárske tričko. Vyhráva Le Mans v roku ’33 a v roku ‘35 poráža Mercedes a Auto Union v úžasnom preteku na Nürburgringu.

Ugo Gobbato (1888-1945)

Veľmi schopný organizátor.

Narodil sa v Volpago di Montello v Trevigiano v rodine roľníkov. Diplom priemyslového znalca mu umožňuje získať skúsenosti v Nemecku, kde sa mu podarí získať vysokoškolské vzdelanie v obore mechanického strojárenstva. Pracuje vo Fiate a v roku 1933 sa dostáva do špičkového vedenia Alfy Romeo po jej ťažkom prechode pod štátnu kontrolu. Bol povolaný, aby zachránil osud Alfy. Gobbato volí prioritnú líniu, ktorá momentálne opúšťa autá a venuje sa leteckým motorom a vojenským prostriedkom. Zotrvá vo vedení podniku i v dobe nacistickej okupácie. 28. apríla 1945, niekoľko dní po oslobodení, je zabitý pri tajomnom atentáte.